Pepino: ja by som veruze v tom kajaku byt chcel - existuje zaujimavejsia smrt ako vidiet vnutro ciernej diery?
Btw, jedna sa o masivnu ciernu dieru v centre nasej Galaxie, ktora ma hmotnost cca 2 az 3 miliony hmotnosti Slnka a slusne velky polomer, takze by vas gravitacia neroztrhala a prezili by ste aj prechod cez horizont udalosti. Samozrejme za predpokladu, ze by ste mali dostatocne dobru kozmicku lod s dobrym tienenim pred radiaciou, co by ale nebol privelky problem.
Aj tak je to stale prcek v porovnani s niektorymi supermasivnymi ciernymi dierami pozorovanymi v inych galaxiach, z ktorych najjhmotnejsia ma hmotnost niekolko desiatok MILIARD hmotnosti Slnka. Keby ste padali do takej ciernej diery, gravitacia by vas vobec pri vstupe do nej neroztrhala.
Pisal som o tom pred casom na inom fore, ak to niekoho zaujima, tak to sem copy-pastujem:
Clovek moze padnut do ciernej diery bez toho, zeby ho to zabilo.
Vysvetlenie - cierna diera je teleso zrutene do extremne maleho objemu (teoria relativity hovori, ze do nekonecne maleho, ale to je len preto, lebo sa nezaobera kvantovou urovnou, v skutocnosti je hustota a rozmer zrutenej hmoty ohraniceny Planckovou dlzkou, vdaka comu je hustota zrutenej hmoty cca 10 na 94 g/cm kubicky). Vdaka tomu samozrejme extremne zakrivuje priestorocas okolo seba. "Povrch" ciernej diery je oblast, z ktorej uz nemoze uniknut ani svetlo (pretoze zakrivenie priestorocasu je natolko velke, ze nepusti ani fotony). Ibaze fyzicky tato oblast pre padajuceho cloveka nic neznamena, nie je to ziadna pevna hranica ani hranica kde sa menia fyzikalne zakony. Polomer tohto tzv. horizontu udalosti je priamo umerny hmotnosti ciernej diery. Avsak gravitacna slapova sila je nepriamo umerna druhej mocnine vzdialenosti od singularity - a teda ak mate dostatocne velku ciernu dieru, na jej povrchu vas gravitacia vobec neroztrha. Pri pade do takejto masivnej ciernej diery (ktore sa v prirode vyskytuju, najblizsia taka je v centre nasej Galaxie, ma hmotnost niekolko milionov hmotnosti SLnka) by ste si nic nevsimli - stale by ste padali, stale by ste videli okolity vesmir (kedze fotony z neho by padali do ciernej diery s vami - i ked samozrejme by boli poriadne zdeformovane), a nic zvlastne by sa inak nedialo. Jediny rozdiel by bol ten, ze vonkajsi pozorovatelia by vas uz nevideli, a takisto - nikdy by ste sa uz nemohli vratit do vonkajsieho vesmiru (s vynimkou toho pripadu, zeby ste padali do
cervej diery). Problem vsak je v tom, ze by sa zmenila struktura casopriestoru v ktorom by ste sa nachadzali - mali by ste jednu priestorovu suradnicu a tri casove. Nech by ste robili cokolvek, padli by ste (v pripade diery o hmotnosti miliardy hmotnosti Slnka by vam to trvalo asi stvrthodiny vasho casu) do singularity, v blizkosti ktorej by vas gravitacia znicila. Ibaze - toto plati len pre nerotujucu ciernu dieru. A take takmer neexistuju, pretoze cierne diery vzdy vznikaju z rotujucich telies.
V pripade zeby ste padali do rotujucej ciernej diery, situacia by bola uplne ina. Rotujuca cierna diera ma totiz dva horizonty udalosti - jeden klasicky vonkajsi, a druhy vnutorny (tzv. Cauchyho). Vnutri Cauchyho horizontu udalosti sa casopriestor opat premeni do standardnej podoby - tri priestorove a jedna casova dimenzia! Navyse, rotacia ciernej diery sposobi, ze singularita v jej strede nema podobu bodu, ale prstenca (ci z kvantoveho pohladu skor disku). Do tohto prstenca mozte spadnut jedine vtedy, ak letite presne v jeho rovine - staci zapnut motory a vyhnut sa jeho rovine a prstenec na hmotu nachadzajucu sa mimo jeho roviny posobi antigravitacne! Je velmi jednoduche najst taku drahu, aby ste sa prstencu vyhli a nikdy do neho nepadli. Polomer prstenca je v pripade dostatocne rychlo rotujucej masivnej ciernej diery dostatocny na to, aby vas slapove gravitacne sily nikdy neroztrhali a teda ste boli schopny prezit v ciernej diere cely svoj zivot na stabilnej drahe - zatialco v okolitom vesmire prejdu miliardy rokov.
Je tam vsak jeden problem - pri Cauchyho horizonte ziskava hmota aj fotony obrovsku energiu - museli by ste teda najst velmi opustenu rotujuci ciernu dieru, do ktorej uz nepada takmer ziadna hmota a len malo svetla, a museli by ste mat velmi dobru kozmicku lod so silnym tienenim pred radiaciou, ktora by vas ochranila v okamihu prechodu cez Cauchyho horizont. Druha moznost je vytvorit si umelu ciernu dieru - s dostatkom energie to je mozne (napr. prinutit hviezdy v galaxii prist do centra - bude tam dostatok priestoru na to, aby ste sa este pred vznikom ciernej diery nachadzali vnutri Cauchyho horizontu (priemerna hustota masivnych ciernych dier je ovela mensia ako hustota vody)).
Casopriestor vnutri Cauchyho horizontu udalosti ma zaujimave vlastnosti - v pripade jeho stabilizacie negativnou energiou (vdaka pozorovaniam druzice WMAP je iste, ze negativna/tmava energia tvori az 74% hmoty vesmiru - to je uz vedecky fakt) by sa dalo vyhnut dozivotnemu uvazneniu v ciernej diere, a matematicky bez problemov moze existovat prepojenie dvoch ciernych dier do (v sci-fi takej oblubenej) cervej diery. Lenze ono to nie je sci-fi, ono to je cista science. Negativna energia dnes sposobuje neustale zrychlovanie rozpinania vesmiru v poslednych 7 miliardach rokoch, co je experimentalne potvrdeny fakt. Teraz este nemame sancu nieco take zvladnut, ale vyspela civilizacia ma. Ani Galileo Galilei svoje lietajuce stroje nikdy nemohol skontruovat, pretoze na to nemal dostatocne silny pohon/motory. Inak boli jeho navrhy funkcne. Cudoval by sa dnesnym jumbo-jetom. Rovnako aj my teraz nemame sancu zvladnut negativnu energiu a stabilizovat Cauchyho horizont - avsak fyzika to umoznuje. A co fyzika umoznuje, to sa raz podari vyuzit...
Dalo by sa takto cestovat nielen v priestore, ale aj case. Upozornujem, ze tu nehovorim nejake svoje naivne teorie, ale su to vysledky prace najprestiznejsich relativistickych vedcov, ako napr. Kip Thorn (pracuje momentalne v LIGO observatoriu), Gribbins a ini. Mnoho vedcov (napr. Stephen Hawking) namieta, ze aj ked to je matematicky mozne, vznikli by casove paradoxy (typu zabijete v minulosti svojho dedka), lenze aj na to je uz matematicka odpoved - casovy paradox nebude moct nastat, pretoze tomu zabrani tzv. princip najmensieho ucinku - priroda uskutocnuje iba javy, ktore vyzaduju minimalnu energiu ci cas - tento princip vyrazne rozvinul uz Richard Feynman, urcuje drahy fotonov v casopriestore atd. Teto pricnip zabrani tomu, aby ste boli schopni prist do kontaktu so "svojim dedkom", pretoze na to nebudete mat dostatocnu energiu, rovnako ako nedokazete prinutit foton aby letel inou drahou ako mu prikazuje princip najmensieho ucinku. Cestovat v case teda je mozne, a paradox nenastane!
Prave cervie diery po dostatocnej stabilizacii sa budu na cestovanie v case a priestore dat vyuzit.
V kazdom pripade - ano, je mozne, aby ste (v rotujucej a dostatocne masivnej a osamotenej) ciernej diere dokazali zit, a to az do konca zivota na stabilnej drahe. Pravdepodobne necakany fakt, vsak?
