Stránka 6 z 7
Napsal: úte pro 06, 2005 11:53 am
od FordPrefect
trux píše:Pekne obrazky z Titanu jsou na space.com. Nejsou to sice zadne fotky, ale jen simulace renderovane s pomoci dat ziskanych sondou, a da se dost pochybovat, ze maji blizko k pravde, ale kazdopadne dost provokuji fantazii, a ta atmosfera, co z nich cisi, se mi docela libi.
Pekne obrazky, primo na obalky scifi literatury. Jen si myslim, ze z Titanu je Slunce videt mnohem mnohem mensi

Napsal: čtv pro 08, 2005 4:49 am
od Duro Kotulic Bunta
Pre tych, ktorym viac vyhovuje cestina a ktorych zaujima co sme sa v poslednej dobe dozvedeli o Saturnovom mesiaci Titan, vysla pekna seria styroch clankov:
Cast 1.
Cast 2.
Cast 3.
Cast 4.
Napsal: pát pro 16, 2005 10:19 am
od Duro Kotulic Bunta
Ak mate radi pohlad na nocnu oblohu plnu hviezd a tak troch vam lezie na nervy moderne osvetlenie, ktore plytva energiou a zamoruje oblohu prebytocnym, zbytocnym a castokrat drahym jasom, precitajte si
tento clanok. Mozte poslat fotografie autorovi clanku, a v pripade dostatocneho zaujmu a dokumentovania sa fotografie s prislusnou ziadostou/komentarom zaslu na radnice dotycnych miest.
Napsal: stř pro 28, 2005 5:06 am
od Duro Kotulic Bunta
O tom, ze astronomia zdaleka nie je len veda o suchej matematike ci fyzike, sa da presvedcit na mnozstve zaberov vesmiru, ktore maju podla ma rovnaku umelecku hodnotu ako najcennejsie umelecke diela.
Jednou z takychto uchvatnych snimok je aj nasledujuca (v skutocnych farbach) - ide o velke medzihviezdne vodikove mracno (velke niekolko svetelnych rokov), ktore rozzaruje ultrafialove svetlo okolitych hviezd - nejde teda o ziaden odraz svetla, ale to mracno naozaj svieti vdaka elektronom, ktore po vyrazeni UV ziarenim [ionizacia] sa opatovne naviazu na atomy [rekombinacia] a vyziaria pritom viditelne svetlo. Tmave zhluky su oblasti mracna, ktore neboli dostatocne osvetlene UV ziarenim...
Zaber sa mi natolko paci, az som si ho dal ako background do podpisu.

Napsal: stř pro 28, 2005 1:04 pm
od Duro Kotulic Bunta
A hodi sa podla mna k nemu tento text (ak poznate original song, tak to bude jasnejsie):
How many bridges can they burn, till we turn?
How many lives can they take, till we break?
How many dreams TERRORIZED, till we rise?
How many visions will they burn, till we learn?
How many homes set alight, till we fight?
How many futures must we dream, till we scream?
How many sins must they repeat, till we're beat?
How many?
How many times?
[Leftfield, Leftism, 21st century Poem]
Re:
Napsal: stř pro 28, 2005 11:47 pm
od Necroman
Letošní rok bude o sekundu delší.
Tento rok - 2005 bude opet po sedmi letech pridana tzv. prestupna sekunda. Vice
zde.

Napsal: čtv pro 29, 2005 3:03 pm
od Honza
Duro Kotulic Bunta píše:A hodi sa podla mna k nemu tento text (ak poznate original song, tak to bude jasnejsie):
[Leftfield, Leftism, 21st century Poem]
Diky za tip - je to posledni track, skorem instrumentalka. Ale tenhle ttp (space motivy + minimum vokalu) to mam rad...
Napsal: pon led 02, 2006 6:01 pm
od dejvidek
Re:
Napsal: úte led 17, 2006 11:38 pm
od Necroman
Take sledujete vypousteni sondy NASA
New Horizons, ktera vubec jako prvni poleti k Plutu? Doporucuji se podivat na web, kde najdete spoustu zajimavych informaci a
videi o vyvoji... a v neposledni rade, zitra (18.1.2006) probehne druhy pokus o vypusteni sondy, ktery bude mozno opet
sledovat on-line, dnes tomu bohuzel zabranilo spatne pocasi.
Napsal: stř led 18, 2006 6:48 am
od forest
Sleduji, mělo by tam letět i moje jméno
Někdy před rokem se totiž dalo na nějakých jejich stránkách napsat svoje jméno a soupis jmen všech lidí kteří takto učinili bude nahrám na nějaké médium a poletí se sondou, která by měla až obletí Pluto pokračovat dál. Takže si třeba ty jména jednou přečtě nějaký mimozemšťan a přiletí na kafe

Napsal: stř led 18, 2006 6:48 pm
od IQE
Tak ani dneska se nepoletí. Důvodem tohoto neuspěchu je, že jim nejde proud
Tak snad zítra

Re:
Napsal: stř led 18, 2006 11:16 pm
od Necroman
IQE píše:Tak ani dneska se nepoletí. Důvodem tohoto neuspěchu je, že jim nejde proud
Tak snad zítra

Jen aby to moc neprotahovali, cetl jsem, ze kdyby to odkladali treba jeste tri tydny, tak by tam ta sonda nakonec dorazila az o pet let pozdeji z toho duvodu, ze kazdym dnem se zmensuje pouzitelny gravitacni prak Jupitera, ktery muze sonda vyuzit.
Zajímavý článek
Napsal: čtv led 26, 2006 11:04 am
od [Jilem]Karell
Napsal: čtv led 26, 2006 1:41 pm
od forest
Škoda že ta hvězda je už vyhaslá, mohlo to být ještě daleko zajímavější
I na tomto příkladu je znát jak se průzkum vesmíru posunil za poslední roky kupředu. Před pár lety by takovouto planetu nikdo neměl šanci statřit.

Napsal: čtv led 26, 2006 3:26 pm
od Duro Kotulic Bunta
Zaujimavy a povzbudzujuci objav,
len by som upresnil, ze cerveny trpaslik nie je vyhasnuta hviezda, prave naopak, je to mala ziva hviezda, ktora velmi setrne pouziva svoje palivo, a vydrzi svietit desiatky miliard rokov (cize podstatne dlhsie ako je dnesny vek vesmiru). Vacsina hviezd v Galaxii su prave cerveni trpaslici, su najpocetnejsou skupinou hviezd. Vpocetnosti im konkuruju hadam uz len bieli trpaslici (to su uz naozaj vyhasnute hviezdy - vzniknu po vybuchu stredne tazkej hviezdy typu nasho Slnka), ale to je len odhad, kedze bielych trpaslikov je velmi tazke pozorovat vdaka ich nizkej svietivosti.
Okolo takychto hviezd je nizsia pravdepodobnost vzniku zivota na planetach nie preto, zeby boli malo svietive (planeta moze obiehat dostatocne blizko, aj ked to asi nie je pripad tejto novoobjavenej), ale preto, ze klasicke protuberancie (erupcie) na hviezde maju ovela vacsi vplyv na vykyvy svietivosti v porovnani so situaciou u nasho Slnka. Kym u nasho SLnka protuberancia zvysi jeho vykon docasne maximalne o nejake zlomky percenta, u cerveneho trpaslika jeho protuberancia moze zvysit jeho vykon az na dvojnasobok, co ma za nasledok prudke vykyvy energetickeho prikonu pre akukolvek planetu, a teda znacne nestabilne podmienky na rozvoj zivota.
Ale v zasade je cerveny trpaslik dlhodoby zdroj energie, takze ak by sa zivotu podarilo nejako prisposobit sa vyraznym zmenam vykonu materskej hviezdy (rozne clony ci analogy nasho pigmentu v pokozke, ci nejaky uplne iny princip), zivot tam moze byt.
A ma na svoj vyvoj desiatky miliard rokov, na rozdiel od zivota okolo hviezd slnecneho typu, kde na to ma len niekolko miliard rokov, kym Slnko vybuchne ako nova...