Stránka 5 z 7

Napsal: čtv říj 13, 2005 10:11 am
od Darkmoor
® Radim ... ® píše:
forest píše:Když jsem se narodil, málokdo měl vůbec kalkulačku, půlka lidí neměla ani barevnou televizi, telefonovat chodili skoro všichni do jedné budky na sídlišti, hudba se pouštěla z gramodesek a kotoučáků, jezdilo se v autech která byla jen hromada plechu + motor, no prostě i když je mně pár let, za dobu mého života se toho změnilo tolik, že takový rychlý pokrok myslím civilizace ještě nezažila a tak jsem rád že žiju právě v této době :wink:
Tak tak. A nezapomen , ze zijeme v dobe, kdy jeste je trosku zachovala flora a fauna bez ktere by byl zivot naprd. :roll: Napr. pohled do budoucna nam mohly jemne naznacit filmy jako legendarni film Blade runner , Total recall , atd. ( na zbytek filmu si momentalne nevzpominam , ale urcite jsem to videl :lol: )
__________________
A vo tom to je :idea:
A nebo taky Star Trek :wink: To by vyhovovalo zas mě :)

Napsal: pát říj 14, 2005 3:16 am
od Duro Kotulic Bunta
Viaceri z vas vedia, ze velkoskalova struktura vesmiru vyzera ako pena - jednoducho ze tie desiatky az stovky miliard galaxii, ktore vo vesmire existuju, su zoradene do obrovskych utvarov o rozmeroch stoviek milionov svetelnych rokov, pricom to vyzera ako bublinova pena - vacsina galaxii sa nachadza v stenach tychto "bublin", a medzi nimi su obrovske priestory bez galaxii, naplnene pravdepodobne len velmi riedkym medzigalaktickym plynom a prachom.

Spominam to tu teraz preto, lebo som nasiel velmi peknu animaciu struktury vesmiru - na tejto animacii (avi, 20 MB) vidite obrovsku cast nasho vesmiru (stovky milionov sv. rokov), a kazda malicka bodka na obrazku je jedna cela galaxia. Nasa galaxia je tiez medzi nimi, ide o realny obraz casti nasho vesmiru, ziskaneho na zaklade pozorovani. Ta vacsia "svietiaca" zhustenina je tzv. Velky Atraktor, co je obrovske zoskupenie hmoty (galaxii), ktore pritahuje napr. aj celu nasu miestnu skupinu galaxii (cize nasu Mliecnu drahu, galaxiu M31 v Andromede, M33 v Trojuhoniku plus niekolko desiatok dalsich galaxii) a stovky az tisice dalsich galaxii... Kedze podla najnovsich vyskumov vyzera, ze nas vesmir sa bude rozpinat donekonecna (kedze jeho hustota je prilis mala na to, aby zastavila rozpinanie podporovane pravdepodobne aj einsteinovou kozmologickou konstantou, ci "antigravitaciou"), Velky Atraktor bude obsahovat pravdepodobne najgigantickejsiu ciernu dieru aka kedy bola (doteraz najvacsia cierna diera aku sme pozorovali ma hmotnost 5 miliard hmotnosti Slnka - to je neskutocny obor, skutocna "diera v priestore" vacsia ako nasa slnecna sustava...)

Na dokreslenie obrazu o pocte galaxii - naozaj ich je obrovske mnzostvo, napr. Hubblov kozmicky dalekohlad urobil hlbkovu fotografiu jednej malickej oblasti v suhvezdi Velkej medvedice a na malilinkej ploche sa nachadzalo taketo mnozstvo galaxii (mpeg, 2 MB).

O tom, ze galaxie su dynamicke utvary, vas pekne presvedci tato simulacia (mpeg, 3 MB), ktora simuluje spravanie sa kopy galaxii (niekolko desiatok) v priebehu 16 miliard rokov (co je o nieco viac ako je vek nasho vesmiru).


Poznamka pre tych, ktori nemaju velmi radi teoriu Big Bangu, mam dobru stranku na podporu ich argumentov.
I ked myslim, ze 80% z nich je hlupost, tych zvysnych 20% je zaujimavych...

Napsal: pát říj 21, 2005 3:38 am
od Duro Kotulic Bunta
NASA udelila grant vo vyske 400 000 $ pre vyvoj projektu dalekohladu na skumanie planet pozemskeho typu okolo inych hviezd.

Vyzera to zaujimavo, spolocne s Terrestrial Planet Finderom a Darwinom o ktorych som pred casom pisal to vyzera na naozaj slubnu buducnost pre objavovanie planet podobnych nasej Zemi.

Napsal: pát říj 21, 2005 8:17 am
od forest
Velice zajímavé.
Četl jsem kdysi o projektu Hublova telescopu, návrhy, vývoj , prvoz, problémy, opravy atd. a původně i on měl vlastnit velké stínítko.
Bohužel k tomu při konstrukci nedošlo a i když byl několikrát vznesen návrh na jeho pozdější montáž, nikdy k tomu nedošlo, protože s tím kolik měli problému se špatně vyrobenými čočkami a stále odcházejícími triskami, nebyly prachy na ještě nějaké vylepšování :cry:
Už se těším až to uvedou do provozu. Pokud se podaří dosáhnout uváděného rozlišení půjde doslova o skok v průzkumu exoplanet.

Re:

Napsal: sob lis 12, 2005 12:25 am
od Necroman
Největší observatoř začala lovit kosmické záření
Vědci z celého světa zahajují v těchto dnech v Argentině nejrozsáhlejší astronomický experiment na světě. U městečka Malargüe se otvírá Observatoř Pierra Augera, jejímž cílem bude pátrat po obtížně zachytitelných kosmických částečkách. Na projektu pracují i čeští odborníci...

Napsal: pon lis 14, 2005 5:03 am
od Duro Kotulic Bunta
Je velmi dobre ze sa to konecne rozbehlo. Cakam na to uz dost dlho. Najma ked je to v Argentine a boli hlasy ze by tolko medzinarodnych penazi radsej mohlo ist priamo argentine na pomoc po tom statnom bankrote ktory tam prednedavnom nastal...

Tieto clanky ktore pise nejaky novinar ktory sa pat minut predtym trochu pozrel o com to cele je a stihol akurat dostat komentar od vedca, su niekedy dost hrozne citat. Napr. tam uplne chyba nejaka putava skutocna motivacia takehoto velkeho projektu...

Anyway, kozmicke ziarenie su vascinou obycajne castice ako elektrony ci protony prichadzajuce z kozmu, ktore maju viacero zdrojov.
Nizkoenergeticke kozmicke ziarenie pochadza z nasho Slnka a sposobuje magneticke burky a polarnu ziaru na Zemi.
Vyssoenergeticke kozmicke ziarenie pochadza z energetickych procesov v nasej galaxii - napr., z vybuchu supernov. Ak by bolo prilis blizko, moze sposobit znicenie sond na obeznych drahach ci problem zivotu samotnemu.
Extremne vysokoenergeticke kozmicke ziarenie zjavne existuje, ale nikto nevie odkial prichadza ani co ho sposobuje.

A pritom je to velmi dolezita vec, nielen preto, ze nam moze odhalit velkoskalovu strukturu vesmiru (pretoze vysokoenergeticke kozmicke ziarenie nemoze byt urychlene v samotnej galaxii, musi byt urychlene prinajmensom medzigalaktickymi magnetickymi poliami alebo podobnym gigantickym mechanizmom, ktory zatial vobec nepozname), ale aj ohrozuje kozmonautov na medziplanetarnych cestach (teda vlastne este len bude).

Cely projekt sa tyka len tychto extremne vysokoenergetickych castic, pretoze prave tie su najzaujimavejsie a prave o nich (kedze ich zachytenie je extremne vzacne) vieme strasne malo. Pre predstavu - tieto castice su tak extremne energeticke, ze napr. jediny proton takehoto ziarenia moze mat kineticku energiu ktora by priemerneho cloveka vyzdvihla do vysky desat metrov! A takuto energiu ma jeden jediny proton!

Je to miliardykrat viac ako dokaze castice urychlit LHC. Ak by sme chceli postavit urychlovac, ktory by urychlil castice na takuto energiu, musel by mat priemer ako cela Slnecna sustava a o energetickej spotrebe ani nehovorim... Cize nevieme zatial vymyslet ziadny realny mechanizmus ako by sme aspon potencialne dokazali vyrobit taketo energeticke castice. Preto je super uzitocne ze vyuzijeme prirodu, ktora ich nejako dokaze zjavne vyrobit, a mozeme ich skumat za smiesnych 40 mil Euro. Urychlovac vymyslela za nas priroda.
Tieto castice su uz relativne blizko energetickej hranici, pri ktorej dochadza k tzv. zjednoteniiu sil, ked sa spajaju tri zakladne fyzikalne sily (silna, slaba a elektromagneticka).

Asi si dokazete teda troska predstavit, aky vyznam moze mat zachytit tychto castic co najviac (nie len zopar ktore mame doteraz), a poznat presny smer odkial tieto castice prichadzaju ( a teda mat podklad pre odhalenie mechanizmu ktory ich urychluje)...

Napsal: pát lis 25, 2005 10:43 am
od Duro Kotulic Bunta
Zaujimavy experiment - isty druh lisajniku vystavili na dva tyzdne otvorenemu vakuu, a lisajnik prezil.
Velmi zaujimave, nie?

Napsal: pát pro 02, 2005 5:21 am
od Duro Kotulic Bunta
Sonda Mars Express analyzou radarovych dat (ktore po prvykrat nahliadli aj pod povrch Marsu) potvrdila, ze na Marse su velke mnozstva podzemneho vodneho ladu, hrube viac ako 1 kilometer. Info cesky.

Napsal: pát pro 02, 2005 5:36 am
od trux
Ah! To je vyborny! Na tyhle vysledky jsem cekal pekne dlouho - nejdriv to trvalo mesice nez vubec rozbalili ty anteny, protoze se bali, ze se jim to rozmlati (kvuli pozde zjistene konstrukcnivade), pak jsem videl kdyz to konecne rozbalili a cekal, kdy zacnou uverejnovat data, ale ocividne si davali dost na cas. Tohle ale vypada nadherne!

Napsal: pát pro 02, 2005 6:15 am
od Duro Kotulic Bunta
trux píše:Ah! To je vyborny! Na tyhle vysledky jsem cekal pekne dlouho - nejdriv to trvalo mesice nez vubec rozbalili ty anteny, protoze se bali, ze se jim to rozmlati (kvuli pozde zjistene konstrukcnivade), pak jsem videl kdyz to konecne rozbalili a cekal, kdy zacnou uverejnovat data, ale ocividne si davali dost na cas. Tohle ale vypada nadherne!
Ano, tiez som s napatim sledoval ako sa im najskor zaseklo to jedno rameno radaru a cakali kym zistia pricinu aby mohli rozvinut aj druhe a ako sa cely ten experiment natahoval...
Vysledky su ale naozaj povzbudive a pozoruhodne, myslim, ze europania sa tentoraz zapisali/zapisu do analov historie skumania Marsu, je to velmi povzbudive aj pre buduce martanske zakladne.
Uvidime, ci radar objavi aj nejake zasoby tekutej vody (su na to predpoklady), i ked to je dolezite skor pre existenciu zivota ako pre kolonizaciu Marsu.
No nezijeme v zlatom veku astronomie/kozmonautiky? Ved co by dali za taketo sondy/vyskumy predchadzajuce generacie! :wink:

Napsal: pát pro 02, 2005 8:55 am
od dejvidek
Už se těším na vodu z Marsu. :wink:
dejv

Napsal: pát pro 02, 2005 9:28 am
od Honza
dejvidek píše:Už se tìším na vodu z Marsu. :wink:
To ja taky.
A pak pry ta japonska potvurka Hayabusa napodruhe provedla odbìr vzorkù z planetky Itokawa...

Napsal: pát pro 02, 2005 10:01 am
od Duro Kotulic Bunta
Honza píše:
dejvidek píše:Už se těším na vodu z Marsu. :wink:
To ja taky.
A pak pry ta japonska potvurka Hayabusa napodruhe provedla odběr vzorků z planetky Itokawa...
Ano, ale japonci zacinaju bedakat pretoze maju (uz dlhodobo) problemy s gyroskopmi na sonde a hrozi, ze sa sonda vobec s tymy vzorkami nemusi vratit na Zem.
Tak hadam to zvladnu, mali tam mozno radsej poslat sony playstation... :wink:

Napsal: pon pro 05, 2005 2:43 am
od trux
Pekne obrazky z Titanu jsou na space.com. Nejsou to sice zadne fotky, ale jen simulace renderovane s pomoci dat ziskanych sondou, a da se dost pochybovat, ze maji blizko k pravde, ale kazdopadne dost provokuji fantazii, a ta atmosfera, co z nich cisi, se mi docela libi.

Napsal: úte pro 06, 2005 2:20 am
od Duro Kotulic Bunta
trux píše:Pekne obrazky z Titanu jsou na space.com. Nejsou to sice zadne fotky, ale jen simulace renderovane s pomoci dat ziskanych sondou, a da se dost pochybovat, ze maji blizko k pravde, ale kazdopadne dost provokuji fantazii, a ta atmosfera, co z nich cisi, se mi docela libi.
Pekne obrazky. Je naozaj zaujimave mat atmosferu na nejakom mesiaci. :-)
Akurat sa mi z vedeckeho pohladu nepacili tie obrazky, kde na oblohe svieti Saturn, uz som na ne zoparkrat pred casom narazil, a je to uplne nerealisticke, sluzi to len na dojem. No ale zas ak to clovek berie aj z umeleckej stranky, tak je to samozrejme OK. :-)