Stránka 3 z 7
Napsal: čtv črc 28, 2005 9:14 am
od Duro Kotulic Bunta
Z toho jasne vidiet ze koncept raketoplanu je zastarany.
Rekonstruovana palivova nadrz a zas z nej odpadli kusy izolacnej peny ci coho.
To uz fakt by radsej mali osedlat rusku Energiu, z nej nic neodpodavalo pokial viem...
To Slavko:
ano, presne preto som povedal, ze tie ekranoplany su nieco medzi vznasadlom a lietadlom, a kedze nedokazu preletiet ani ponad obycajny dom ale iba po rovine tak ich nemozme radit medzi lietadla.
- vnasadlo drzi vo vzduchu jednoducho tlak vzduchu mechanickou silou vhananeho napr. vrtulami do priestoru pod trupom (ohraniceneho napr. pruznym lemovanim)
- spominane super"lietadla" drzi vo vzduchu tlak stlaceneho vzduchu ktory vznika medzi kridlami a zemskym povrchom (hladinou oceanu), a len velmi malo podtlakom ktory vznika nad kridlom. Preto sa viac podobaju vznasadlam ako lietadlam, lebo vacsinu sily beru z principu vznasadiel (teda tlak vzduchu "opreteho" do pevneho povrchu).
- lietadlo drzi vo vzduchu vztlak vznikajuci pretlakom pod kridlom a podtlakom nad kridlom, teda nie je zavisle na ziadnom dodatocnom objekte.
Podrobnejsie vysvetlenie:
kridlo lietadla (nie ekranoplanu) ma teoreticky takyto tvar:
Vztlak o ktorom som hovoril vznika vdaka tomu, ze - ako vidno z obrazku - horna cast kridla je vypuklejsia a viac zakrivena, kdezto spodna cast je pomerne rovna. Horna cast teda predstavuje pre prudiaci vzduch vacsiu prekazku ako spodna, hore tym padom vzduch prudi rychlejsie (tzv.
rovnica kontinuity). Vdaka tzv.
Bernoulliho rovnici (ktora nam hovori o prudeni tekutin a plynov) sa pri rychlejsom prudeni vytvara nizsi tlak. To znamena, ze na hornej casti kridla prudi vzduch rychlejsie -> je tam nizsi tlak (podtlak) v porovnani s priestorom pod kridlom -> vtvara sa sila posobiaca nahor. Pod kridlom totiz vzduch prudi pomalsie ako nad nim, a teda tlak je tam vdaka Bernoulliho rovnici vacsi ako nad kridlom.
Vysledok je, ze na kridlo posobi sila smetom nahor (vztlak).
Tento pricnip vsak plne nevyuzivaju ekranoplany, pretoze nie su schopne vytvorit dostatocny vztlak. Musia vyuzivat dodatocny tlak posobiaci na spodok kridla vytvoreny jednoducho tym, ze vzduch pod kridlom ma zablokovany unik "nadol", pretoze tam je zem/more, a teda vytvara dodatocny tlak na spodok kridla, avsak na sposob vzasadla, nie lietadla. Preto sa nemozu z fyzikalneho principu povazovat za lietadla...
Existuju aj ine vysvetlenia fungovania kridla, ale toto je najlahsie pochopitelne...(aspon podla mna)
Napsal: čtv črc 28, 2005 9:37 am
od Bugi
S tou Eněrgijí mě to už taky napadlo. NASA pořád mluví o úsporách a koncepce recyklovatelného nosiče pro raketoplán je taky IMHO dobrá cesta. A ano. Z Eněrgije nic neupadávalo už jen proto, že její trup byl celokovový. Palivový tank a pomocné rakety US raketoplánů jsou koncipovány tak, aby lehce shořely v atmosféře. Není se co divit, že z nich občas něco upadne.
Napsal: čtv črc 28, 2005 9:45 am
od slavko.sk
Ono to vsetko suvisi spolu.
Rozdiel tlakov pod kridlom a nadkriklom u lietadla sposobuje ze kridlo je cucane smerom hore. Tieto tlaky sa ale za kridlom musia vyrovnavat a vyrovnavaju sa za odtokovou hranou lietadla kedy sa tlak presuva pod kridlo ale az za kridlom. Toto ale sposobuje tiez silu ktora kridlo nadnasa ale kedze pocas letu je tam priestor defakto nekonecny, tak takto sila nie je podstatna. Zacina byt podstatnou az ked je krilo nizko nad zemou a nie je dostatok priestoru na vyrovnanie tlakov a tato sila sa prejavuje. Preto lietadla pri pristavani vysuvaju klapky na kridle, eliminovat tuto silu. Lebo naprikald vetron pri jeho klzavosti by vlastne ani nepristal, preletel by vo vyske 1m na zemou aj cele letisko. A toto vyuzivaju tie ekranoplany.
Sedi ut vedla mna kolega co lieta na vetronoch, predebatoval som to s nim.
Napsal: čtv črc 28, 2005 9:46 am
od slavko.sk
Bugi píše:Palivový tank a pomocné rakety US raketoplánů jsou koncipovány tak, aby lehce shořely v atmosféře. Není se co divit, že z nich občas něco upadne.
Len ta velka palivova nadrz zhory v atmosfere. Tie dva raketove motory pristanu na padakoch. Nadrz (oranzove hovedo) je jedina cast ktora sa nerecykluje.
Napsal: čtv črc 28, 2005 9:46 am
od Duro Kotulic Bunta
Bugi píše:S tou Eněrgijí mě to už taky napadlo. NASA pořád mluví o úsporách a koncepce recyklovatelného nosiče pro raketoplán je taky IMHO dobrá cesta. A ano. Z Eněrgije nic neupadávalo už jen proto, že její trup byl celokovový. Palivový tank a pomocné rakety US raketoplánů jsou koncipovány tak, aby lehce shořely v atmosféře. Není se co divit, že z nich občas něco upadne.
Presne, palivova nadrz vzdy zhori v atmosfere, to Energija je ovela uspornejsia aj z tohto pohladu.
Nie som si teraz isty, ale mam dojem, ze pomocne rakety raketoplanu nezhoria v atmosfere, ale pristanu na padakoch. Ale nedavam za to ruku do ohna. V kazdom pripade ale, su to rakety na tuhe palivo a uz len to z nich robi dost primitivne stroje...
Cela tato saskarna okolo raketoplanov mi pripada uz dost ironicka. Viem ze NASA si to uvedomuje, snazi sa a ludia robia co mozu, s raketoplanmi sa uz do buducnosti nepocita ale tych niekolko rokov do noveho stroja musia nejako vykrit. Drzim im palce nech to prechodne obdobie nejako zvladnu.
Zjavne tu bola chyba v dlhodobom planovani a akosi pozabudli s dostatocnym predstihom vyvijat novy stroj...
Napsal: čtv črc 28, 2005 10:07 am
od slavko.sk
Raketoplan ma pri starte 2 pomocne rakety na tuhe palivo ktore sa recykluju a pristanu na padakoch po starte. Ta velka palivova nadrz je len pre tie 3 motory ktore su na rakeplane a ktore su na kvapalne palivo. Je to tak na 100%. Videl som to, videl som raketoplan nazivo. Ale konkretne:
V USA, Hunstville je
Space and Rocket Center. No a tam je vystaveny raketoplan
Pathfinder. Je to kopia 1:1 raketoplanu a bola pouzita na pozemne testy startovacej rampy pred prvym startom raketoplanu. Je na nom velka palivova nadrz ktora bola pouzita pri pozemnych testoch motorov raketoplanov a su k nej pripojene 2 rakety na tyhe palivo. Jedna neletela, tiez bola na pozemne testy ale druha bola po navrate, pristala na padakoch.
Mam to vsetko natocene na Video 8 ... chystam sa to grabnut do divx.
Napsal: čtv črc 28, 2005 10:37 am
od Duro Kotulic Bunta
Tak tak, urcite by som si rad pozrel to videjko!
Moj prispevok kde som pisal ze som si nie isty bol sice za tvojim, ale nie preto som to pisal zeby ma tvoj nepresvedcil, ale preto, ze sme ich submittli naraz v tej istej minute.
Raketoplany boli mojim hobby pred asi 15 az 20 rokmi, takze odvtedy clovek vselico pozabuda alebo si prinajmensom nie je isty...
Ked havaroval challenger tak som vedel naspamat cely priebeh letu na stotiny sekundy presne co sa kedy stalo.. Kdeze su tie casy

Napsal: čtv črc 28, 2005 12:15 pm
od Bugi
Napsal jsem to špatně. Nějak jsem si to neuvědomil. Každopádně by mě zajímalo, jestli nad něčím takovým, jako je (byla) Eněrgija, přemýšlí i v NASA. Hned o dva problémy míň. Myslím si, že přece jen raketoplány neskončí hned.
Napsal: čtv črc 28, 2005 12:48 pm
od dejvidek
2Duro: Vycházel sem z údajů Guinessovy knihy rekordů.
2slavko: Pokud se nepletu tak nádrže u Pathfindera jsou již jen makety, ty pravé byly použity u funkčních raketoplánů.
Co se týče Airbusu A380 tak nikdo netvrdil, že to je největší letadlo světa (větší než A224 či A225), bude to ale největší dopravní letadlo světa a to množstvím cestujících, které dokáže přepravit.
dejv
Napsal: čtv črc 28, 2005 2:00 pm
od trux
Duro Kotulic Bunta píše:Btw, to lietadlo pod Buranom je Antonov 225 Mrija - najvacsie dopravne lietadlo ake kedy bolo skonstruovane - narozdiel od noveho Airbusu A 380, o ktorom to jeho tvorcovia radi tvrdia.
No, oni vyrobci tvrdi, ze je to "largest commercial airliner", coz bych spise prekladal jako nejvetsi letadlo na prepravu osob, ktere muzes koupit, a to v kazdem pripade sedi. V cestine (a slovenstine) mame jen vyraz "dopravni letadlo", v anglictine se vystizneji pouziva "cargo" (doprava zbozi) a "airliner" (doprava lidi). Take na rozdil od An-225, ktery existuje jen v jedinem exemplari, seriova vyroba A380 je uz rozjeta.
Duro Kotulic Bunta píše:No myslim ze najvacsie lietadlo si zasluzi byt pomenovane to, ktore aj dokaze spolahlivo normalne komercne lietat a ma najvacsiu vzletovu hmotnost (pripadne kapacitu payloadu).
V tom pripade prvenstvi An225-ce moc dlouhu nevydrzi (jestli ho vubec jeste ma). Papirove sice uvadi 600 tun, ale na linku, ktery jsi sam poslal, pisou, ze maximalni oficialne zaznamenana hmotnost byla 508 tun do vysky 2.000m. Airbus uz pri prvnim zkusebnim letu mel vzletovou hmotnost pres 470 tun. Nevim sice jaka byla maximalni hmotnost pri dalsich letech, ale papirove je 560 tun u verze A380-800, 590 tun u A380-800F, a dokonce 620 tun s motory
GP7200. A ty jejich udaje zcela urcite sedi dost presne, jinak by se mohli rozloucit se vsemi kontrakty , ktere uz maji. Planovane jsou samozrejme i zvetsene verze, ale o tom se neni potreba bavit. I kdyz zustaneme u toho standadniho modelu, ktery je jak v prototypu, tak v nekolika dalsich exemplarich ve vyrobnich halach, tak bych rozhodne netvrdil jako Slavko, ze A380-800 se nechyta. Jestli to jeste neudelal, urcite ten rekord 508 tun do 2000m brzy a snadno prekona v obou hodnotach.
Napsal: čtv črc 28, 2005 2:15 pm
od slavko.sk
dejvidek píše:2slavko: Pokud se nepletu tak nádrže u Pathfindera jsou již jen makety, ty pravé byly použity u funkčních raketoplánů.
dejv
V 1995 ked som tam bol tak ta nadrz bola ta ktora bola pouzita pri pozemnych testoch. Co je tam teraz neviem, bol som tam pred 10 rokmi.
Napsal: čtv črc 28, 2005 3:16 pm
od slavko.sk
trux píše:Slavko, ze A380-800 se nechyta. Jestli to jeste neudelal, urcite ten rekord 508 tun do 2000m brzy a snadno prekona v obou hodnotach.
Ked si pozries rozmery tak sa nechyta a ten rekord este tiez neprekonal. Pisal som len o faktoch a zaznamenanych vykonoch.
Napsal: čtv črc 28, 2005 3:36 pm
od trux
slavko.sk píše:trux píše:Slavko, ze A380-800 se nechyta. Jestli to jeste neudelal, urcite ten rekord 508 tun do 2000m brzy a snadno prekona v obou hodnotach.
Ked si pozries rozmery tak sa nechyta a ten rekord este tiez neprekonal. Pisal som len o faktoch a zaznamenanych vykonoch.
Rec byla ale o vzletove hmotnosti

- toto kriterium zavedl sam Duro, a ty jsi take psal:
slavko.sk píše:Mrija, Antonov 224, max. vzletova hmotnost 600t ... na tej stranke co poslal Juraj je pekne porovnanie, ani A380-800 sa nechyta.
A presne k tomu byl muj komentar. Kriterii na rekordy je samozrejme mnoho, a kazdy si je rad prizpusobi tak jak se zrovna hodi. Nikdo netvrdi, ze An-225 neni rekordni letoun, ale neni kvuli tomu potreba shazovat Airbus, ktery ho pres mensi rozmery v mnohem predci, a to pravdepodobne i v te tak vehementne proklamovane vzletove hmotnosti, prestoze to jak jiz bylo receno neni to, co z nej dela "largest airliner". Myslim si, ze obe letadla si zasluhuji uznani, a neni potreba shazovat jedno kvuli druhemu. Airbus rozhodne je pekny kousek, je to rekordni letladlo na prepravu osob, a to seriove vyrabene, s velmi ekonomickym provozem, a rozhodne si nezaslouzi byt komentovano neopodstatnenymi posmesky.
Napsal: čtv črc 28, 2005 6:28 pm
od Bugi
Díky tomuhle článku je mi už jasné, že NASA neuvažuje o řešení na bázi Eněrgije. Jinak by určitě netvrdili to co tvrdí.
Napsal: čtv črc 28, 2005 6:34 pm
od Honza
Z toho clanku to vypada, ze Discovery mela stesti. Kolik takovy kus peny muze vazit?