Forum boinc.cz

No verim ze je to pravda s tou kombinaciou, ale ide tak trocha o klasicku vedecku retoriku.

Dalekohlad je vynimocny tym, ze pracuje v mikrovlnnej oblasti - tym sa mysli ta "spectral coverage".
Ine dalekohlady funguju vacsinou v optickej alebo infracervenej oblasti spektra.

Rozlisovacia schopnost je jednoznacne dana priemerom objektivu a vlnovou dlzkou svetla - Hubble ma vacsi priemer objektivu a navyse s mikrovlnami je tazsie dosiahnut podobne rozlisenie ako s optickymi, takze v tomto tento dalekohlad nevynika.Keck a podobne dalekohaldy maju dokonca vdaka interferometru az 10 metrovy priemer (dvadsatpatkrat vacsia zberna plocha), dalekohladov s priemerom vacsim ako dva metre je dost vela...

Nie je mi celkom jasne co myslia pod senzitivitou, jedine mozne je citlivost CCD chipu na svetlo/vlnovu dlzkua odraznost zrkadla, v com nie su az take rozdiely {HUbble je sice starsi,ale kamery a sekundarne pristroje su najmodernejsie - dopravene raketoplanmi).

ALe aby to nevyzeralo ze chcem len kritizovat - ta uvedena kombinacia je urcite jedinecna, ale je to podobna situacia ako to, ze takmer kazdy novy pristroj je jedinecny, pretoze kombinacia jeho parametrov je nova a prinasa nove moznosti.

Len som chcel troska zasadit do sirsieho pozadia tento fakt, aby zas nevznikol dojem, ze tu mame vyrazne novy a vynimocne velky teleskop.

Spravy tohto typu su trosicku podobne spravam o novych autach, kde sa zarucene jedna o "najnovsieho tigra na ktoreho sa ine znacky nechytaju", co je zcasti pravda ale zas nejde o az tak nove a preborne auto ako by sa z takeho clanku mohl zdat...

Okrem toho velka nevyhoda je ze moze pozorovat len cca tyzden...

Citlivostí (sensitivity) dozajista maji na mysli jak citlivost, tak i (hlavne) rozliseni kamery, ktera je kazdopadne mohem modernejsi, nez ta na Hubblu. I kdyz kamery byly na Hubblu vymeneny za modernejsi, je to preci jen uz par let zpet. Vyvoj v teto oblasti znacne pokrocuje kazdych par tydnu. Navic neni vylouceno, ze pouzivaji i beznou fotografii (film / deska), ktera stale muze dosahnout mnohem vyssisho rozliseni, nez elektronika (to je ale jen moje spekulace - nevim jestli se z hlediska prakticnosti a zpracovani fotografie jeste vubec bezne pouziva u hi-tech teleskopu)

Dalsim faktorem ovlivnujici cistlivost muze by to, ze u Hubblu musela byt nainstalovana korekcni predsadka, protoze optika byla po instalaci defektni. A ve vztahu k pozemnim teleskopum - tam je citlivost samozrejme ovlivnena atmosferou. Atmosfera zpusobuje nejen omezeni spektra a distorzi (ruseni) obrazu turbulencemi, ale samozrejme i omezeni intenzity tech vlnovych delek, ktere propusti. Turbulence atmosfery se u modernich teleskopu kompenzuji aktivni adaptivni optikou (pruzne zrcadlo rychle kompenzujici vliv atmosfery), ale i kdyz vyvoj teto technologie byl obrovskym krokem kupredu a zvysil rozliseni pozemnich teleskopu nad uroven Hubblu, stale jen to nemuze vliv atmosfery i na viditelne spektrum odstranit uplne.

Suhlasim s tebou, ale myslim ze ten clanok na http://www.astro.cz je ovela serioznejsi ako ten na space.com, pretoze tam nehovoria nic o tom aky je to super teleskop - iba popisali ze je vynimocny tym ze sa sustreduje na submilimetove vlnove dlzky a ze je to technicky narocne vypusit taky velky balon. To je uplna pravda.

Porovnavat Hubbla s tymto teleskopom ozaj nie je velmi zmysluplne, pretoze Hubble je opticky teleskop, cize v inej oblasti spektra.

Komiec koncov, ako si aj spomenul, tento balonovy dalekohlad sluzi aj ako test na technologie pre prvy velky orbitalny eurospky dalekohlad - Herchell Space Telescope.

Detailni a seriozni informace jsou napriklad zde:
http://chile1.physics.upenn.edu/blastpublic/
http://cmbr.physics.ubc.ca/blast/
http://astro.physics.brown.edu/blast/
http://omega.astro.utoronto.ca/blast/

Tak, nejako sme uz asi skonvergovali k spolocnemu nazoru.

Dalekohlad je to kazdopadne ako si povedal technicky velmi zaujimavy, ved uz naozaj aj len ten balon stoji sam o sebe za pozornost. A aj vyska 40 km je velmi pekna, s takou zatazou...

Ale je treba urcite podotknut, ze je najvykonnejsi len vo svojej uzkej spektralnej oblasti (radovo stovky mikrometrov), so vsetkymi obmedzeniami, ktore plynu z toho z relativne kratkej pozorovacej doby, a je to priprava na naozaj vykonny Herchell dalekohlad, ktory uz bude stabilne na obeznej drahe.
Ked uz si dal nejake konketne info, tak ta urcite budu teda zaujimat aj udaje o najvacsom submilimetrovom teleskope SEST, ktory ma priemer zrkadla 15 metrov. Dalsi velky je v Caltechu. Ma priemer zrkadla 10.4 metra. Planuje sa este vacsi "submilimetrac" - tiez v Caltechu, bude mat priemer zrkadla az 25 metrov.

Este k tym CCD kameram - pred dvoma rokmi som cital spravu, ze fotograficke platne pre dalekohlady sa uz prestali vyrabat. Pouzivali ich uz len zriedka niektore sirokouhle kamery (najma Maksutovove komory). Bolo to preto, ze CCD (alebo ich klony) maju uz dostatocnu rozlisovaciu schopnost, ale boli este pomerne male a nedalo sa nimi fotografovat prilis velke pole, nepokryli cele zorne pole. Minuly rok som ale cital dalsiu spravu o novych extremne velkych poliach CCD chipov, presnejsie dali dohromady myslim sestnast 2024x2024 CCD, cize predpokladam, ze CCD uz vytlacili fotograficke platne uz aj v Maksutovkach, ale to uz je len moja extrapolacia tych dvoch informacii, musel by som hladat na googli.

Inak ked uz to je aj o tych balonoch, nevedel som ze najvacsia vyska aku kedy dosiahol balon s posadkou bola az 34 km. Velmi pekny vykon. Podla toho co som nasiel cez google tak nepilotovany balon bol najvyssie dokonca az v 51 820 metroch.

Tak a máme tu zatiaľ rekord vo veľkosti planéty objavenej pri cudzej hviezde. Tentoraz sa podarilo objaviť už planétu len sedemkrát ťažšiu ako Zem (pokiaľ nerátame planéty objavené pri neutrónových hviezdach, ktoré sú však nezaujímavé z hľadiska života). I keď konkrétne táto planéta nemôže byť nositeľkou života (teplota na jej povrchu sa odhaduje na cca 200-400 st. Celzia), je to dobrá správa, pretože hovorí o tom, že pozorovacie metódy sa spresňujú natoľko, že onedlho budeme schopní zachytiť už aj planéty veľkosti Zeme.

Podrobnejšie o tomto objave si môžte (v češtine) prečítať tu, a ak vás táto problematika zaujína, môžte si o plánoch na hľadanie planét pozemského typu prečítať (v slovenčine) napr. tu.

Tešme sa na nové objavy extrasolárnych "Zemí"!

mmm....velmi zajímavé....jen by mně zajímalo, proč by na té planetě nemohl být v nějaké té formě život....hodně "našich" bakterií a podobných věciček přežívá velmi vysoké teploty....pak by se tam mohl vyvinout nějaký propracovanější vícebuněčný druh , který by to také zvládal.....jediný problém vidím v tom, že by se tam nikde neudržela voda, protože by se při takové teplotě asi nedostala do kapalného stavu - jedině při hodně velkém tlaku - otázkou taky je, jestli by zrovna tito živočichové potřebovali k životu vodu...

No práve problém s vodou by som videl ako dosť podstatný, aj keby život bol založený na inej báze ako báze uhlíka tak bude s najväčšou pravdepobnosťou potrebovať nejaké tekuté médium na prenos živín/odpadov metabolizmu, a na tak horúcej planéte pravdepobne nič tekuté nemôže existovať.
I keď samozrejme bohvie aký všelijaký život sa mohol kde vyvinúť.

Ešte väščí problém ako teplota a voda by som však videl ešte aj v hviezde samotnej.
S malými hviezdami je totiž problém ten, že majú malý výkon, cca desaťtisíckrát menší než výkon Slnka. No a obyčajné protuberancie (explozie materiálu) na ich povrchu, ktoré sú približne tak isto energetické ako na našom SLnku (napriek tomu že hviezda je menšia a chladnejšia), zvýšia teda výkon takejto hviezdy na niekoľko hodín aj na dvojnásobok, oproti SLnku, kde rovnaké protuberancie zvýšia výkon len o nepatrný zlomok percenta.

Tento fakt robí malé hviezdy veľmi neprívetivé voči akejkoľvek forme života, pretože svoje planéty (ktoré ešte k tomu musia byť blízko ak chcú byť dostatočne zahrievané), jednoducho pravidelne opekajú...

Život je veľmi prispôsobivý, ale to čo mu určite neprospieva sú veľké a rýchle zmeny, a práve v nich sú tieto trpasličie hviezdy experti...

No ale nevadí, objavíme veľa iných planét, a nebudú všetky pri takýchto "toasteroch"..

Ak si chcete pozrieť veľmi realistické a pôsobivé prezentácie fiktívnych iných planét a foriem života na nich, založené na vedeckom prístupe, pozrite sa na stránky National Geographicu (video a aj interaktívna prehliadka planét), a takisto niečo podobné bolo aj na Discovery (kliknite si na položky vľavo na stránke).

Natrafil som na nedávno postavený najväčší submilimetrový interferometer skladajúci sa z ôsmich parabol s priemerom 6 metrov, a s uhlovým rozlíšením ekvivaletným 500 metrovej parabole - Submillimeter Array (SMA) na Havaji.

Urobil práve zaujímavý objav - že v hmlovine M42 v Orióne, ktorá je známa ako kolíska rodiacich sa hviezd, sa okolo novovznikajúcich hviezd nachádza dostatok materiálu na tvorbu planetárnych systémov, a teda že protoplanetárne disky nie sú vôbec vzácne (o čom boli stále polemiky), a teda že aj planét môžme čakať vo vesmíre veľké množstvo...

Dosť dôlezitý objav, či skôr dlhoočakávané potvrdenie predpokladu.

V Lidovkach vysly dva clanky o radioteleskopech (neprimo to souvisi se SETI):

Dalekohled větší než zeměkoule
Jednou uslyšíme mimozemšťany

Uz jsem se tady drive zminoval o planovane vystavbe 100m evropskeho teleskopu. Tak jeho vystavba byla konecne schvalena:

Výstavba největšího dalekohledu světa schválena

Vice detailu, vcetne peknych obrazku, animaci a vysvetleni principu aktivni adaptivni optiky pouzivane u modernich teleskopu je tady:

OWL - A 100-M CLASS OPTICAL AND NEAR-INFRARED TELESCOPE

Je to vyborna sprava. Drzim EU palce aby to aj dokoncili - zatial su to len granty na prve fazy vyvoja.
Este ani nie je iste, ci bude mat 50 m alebo 100 metrovy priemer zarkladla.

Mimochodom, ked uz sme u toho vesmiru, jednemu Chicagcanovi prerazil meteorit strechu na dome a znicil tlaciaren.

Dva nove velike objekty ve Slunecni soustave byly objeveny v minulych dnech. Prvni ma kolem 70% velikosti Pluta, ale ten druhy je dokonce znatelne vetsi nez Pluto, a to mozna az dvakrat! Jeho draha je priblizne 3x vzdalenejsi nez u Pluta, a je naklonena 45 stupnu (!) vuci ekliptice (to je hodne, a proto se tam jeste moc intenzivne nezkoumalo).

Ted samozrejme nastanou spory o to zda jde o desatou planetu nebo ne. Sedna (posledni objeveny veliky objekt), byla vice mene jako 10-ta planeta odmitnuta, kvuli velikosti a excentricnosti drahy. Uz Pluto samotne je mnohymi astronomy odmitano jako planeta. Pluto ale obecne jako planeta uznavano je, tudiz bez pruhledne definice pojmu "planeta" bude tezke odmitnout objekt, ktery je jeste mnohem vetsi. No je videt, ze se mame na co tesit. Kdovi co nam jeste lita v zahumencich, mozna i kolmo na ekliptiku

Vyborne ze sa objavy transneptunickych objektov rozbehli. Velky sklon k ekliptike len potvrdzuje to, ze ich zrod je iny ako u "normalnych" planet - cize neskondenzovali z protoplanetarneho disku v jednej rovine tak ako osem normalnych planet (Merkur az Neptun). Su sucastou Kuiperovho pasu asteroidov (rovnako ako Pluto), preto su tie nezhody ohladne "je alebo nie je to planeta". Zatial co planety obiehaju takmer v jednej rovine (povodny protoplanetarny disk), Kuiperov pas ma tvar gule - objekty v nom obiehaju pod hociakym sklonom. Je to zvysok toho, co zostalo po medzihviezdnom mracne z ktoreho vzniklo Slnko - blizko Slnka vznikol virivy disk z ktoreho sa vytvorili planety zatial co vonkajsie casti disku zostali relativne rovnomerne rozmiestnene v priestore a z toho co nevymietol slnecny vietor skondenzovalo mnozstvo planetok ako PLuto a este dalej miliardy komet v Oortovom oblaku.

Pluto sa povazuje za planetu uz len z historickeho hladiska (ked ho objavili tak nevedeli ako je velky a najma ako vznikol).

Myslim ze je to uplne jedno ako to nazveme, dolezite je ze to znamena, ze pevnych telies obiehajucich hviezdy je ovela viac ako si myslime. V podstate Kuiperov pas a Oortov oblak su z velkej dialky opticky ovela viditelnejsie ako planety, podobne disky pozorujeme aj u inych hviezd (napr. tusim Beta Pictoris a mnoho inych).
Ma to velky vyznam prii objavoch exoplanet (planet okolo inych hviezd).

Takze mna osobne sprava o "desiatej planete" vobec neprekvapuje, je len otazkou casu kedy najdeme desiatky takychto telies, i ked mozno nebudu vacsie ako Pluto, ale budu podobnej velkosti... Dolezite je ale aj to, ze sa nejedna o terestricke planety (planety pozemskeho typu), pretoze maju ovela mensiu hustotu (su zlozene z velkej casti z ladu, podobne ako komety).

Treba to brat teda s rezervou, verejnost povazuje objav "desiatej planety" za nieco takmer mysticke a myticke, ale dnes je jasne, ze takych objektov tam od vzniku slnecnej sustavy pretrvalo vela, a doteraz sme ich nevideli len preto ze su velmi malo jasnea ze sa nepohybuju v rovine obeznej drahy Zeme ale pod velkym sklonom, takze nikto ich tam prilis seriozne nehladal...To sa ale teraz zmeni.

Takze pripravte sa na to, ze nasledujuce roky bude takychto objavov viac. Mna osobne by rozrusil az objav niecoho naozaj velkeho - napr. hnedeho trpaslika na excentrickej drahe, pretoze az to by znamenalo ze staroveke zaznamy o Nemesis (desiata planeta ma nazvov viac) su pravdive...

Gravitacne poruchy vonkajsich planet a Pluta sa daju vysvetlit tym, ze celkova hmotnost Kuiperovho pasu bude asi jedno percento hmotnosti Zeme, to zatial nie su nijako povzbudive predpovede pre naozajstnu desiatu planetu.

Btw, objav zverejnili az po tom, co im web nabural hacker a chcel objav zverejnit.
(objekt totiz vyfotografovali uz v roku 2003 ale kedze je velmi daleko, pohybuje sa velmi pomaly a treba dlhsi cas na urcenie jeho drahy a vzdialenosti od SLnka, co je nevyhnutna podmienka aj pre odhad velkosti).
Toto pisem aj kvoli tomu, ze som narazil uz aj na rozne paranoidne nazory ze americania nechcu verejnosti prezradit nic o novych objavoch tykajucich sa planet, ET atd a ze aj teraz to zverejnili nechtiac len kvoli tym hackerom...
Taki ludia ale vacsinou nemaju presnu predstavu o tom, co vsetko obnasa urcit drahu a velkost telesa v Kuiperovom pase, takze nenalette im...